Úvod do lepenia

V dôsledku rozvoja technológií je nevyhnutné rešpektovať súčasné limitujúce faktory priemyselnej výroby, ako sú zdroje energie, zdroje surovín, ale aj  kvalifikovaných pracovníkov.

Ostatné roky sú charakterizované rýchlym rozvojom používania lepených spojov v strojárskom, automobilovom i leteckom priemysle, v stavebníctve, v drevopriemysle, ale aj v ďalších odvetviach. Používanie lepidiel znamená nielen určité technologické výhody, ale najmä pomerne veľký ekonomický efekt v uvedených odvetviach, v ktorých sa spotreba lepidiel neustále zvyšuje.

Súčasná energetická situácia vynucuje hľadanie výrobných technológií s minimálnymi nárokmi na tepelnú a elektrickú energiu. Dostupné a obmedzené surovinové zdroje zase motivujú vyrábať výrobky s minimálnymi stratami na materiáloch a s dosahovaním maximálnej výnosu pri minimálnej prácnosti. V súčasnom priemysle, lepenie patrí medzi veľmi dôležité technologické operácie. Prispieva značnou mierou k zdokonaľovaniu kvality výrobkov, ale je aj základom pre vznik nových progresívnych a funkčných produktov.

Lepenie nie je žiadnou novinkou. Egypťania používali lepidlo na umeleckú ozdobu drevených výrobkov. Babylonci spájali kamenné stavby bitúmenom a Rimania používali napr. zmes dechtu a včelieho vosku na lepenie častí svojich lodí. V stredoveku sa vyvinula výroba gleja zo zvieracích kostí na lepenie dreva a neskôr pribudli ešte ďalšie prírodné látky, ako kolofónia, kaučuk, vajcový bielok, škrob a tvaroh. Obmedzené možnosti na výmenu skúseností a nedostatok technického zariadenia v tejto dobe boli príčinou pomerne malého pokroku v použití lepidiel až do začiatku dvadsiateho storočia. Rozvojom vedeckého bádania, najmä v oblasti chémie, sa vytvorili predpoklady pre vznik nových, syntetických lepidiel, ktoré sa v prírode nevyskytujú a spĺňajú aj náročné požiadavky na kvalitu spájania rôznych materiálov. Medzníkom v používaní lepidiel bol vývoj syntetických lepidiel, napr. fenolformaldehydových, močovinoformaldehydových, epoxidových a rôznych typov modifikovaných syntetických lepidiel, ako aj kaučukových roztokových lepidiel na báze špeciálnych syntetických elastomérov.

Novodobými lepidlami možno lepiť aj niektoré špeciálne kovy a zliatiny kovov, ktoré nebolo možno napr. zvárať a dali sa spájať iba nitovaním alebo skrutkovaním, čo malo veľké nevýhody – zoslabenie materiálov. Zvýšený záujem je aj o lepenie plastov, gumy, dreva a kombinácie najrôznejších adherendov, lebo spájanie materiálov lepením patrí medzi progresívne a efektívne metódy spájania. O tom, že sa dá lepením dosiahnuť vysoká pevnosť spojov svedčí aj to, že v súčasnosti sa lepidlá používajú v takých náročných aplikáciách, ako napr. pri lepení v leteckom priemysle, ale aj v kozmickej technike, lebo lepené spoje, okrem už uvedených výhod, predstavujú aj zníženie hmotnosti aj zníženie nákladov na vykonanie spoja.

Napriek tomu, že lepidlá majú už dosť dlhú históriu, majú ešte stále obrovskú perspektívu, lebo lepenie patrí medzi najpokrokovejšie a najefektívnejšie spôsoby spájania rôznych materiálov. Technológia lepenia je jedným z dôležitých prvkov procesu chemizácie a modernizácie priemyslu. Preniká postupne do väčšiny výrobných odvetví, kam prináša mnoho špecifických konštrukčných a technologických predností. Patrí k najdôležitejším alternatívam v automatizácii montážnych a dokončovacích prác.

Autor: Ing. Milan Kollár, PhD.


Ďalší článok

Teória lepenia

Mohlo by Vás zaujímať

TEAMBUILDING 2022

10. júna 2022

Čítať viac

Tradičné jarné upratovanie – AGGLU

14. apríla 2022

Čítať viac

Používaním stránok prevádzkovaných Agglu súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.

Súhlasím Viac info