Teória lepenia

Ako lepenie alebo adhézia sa označuje sila, ktorá spája dva predmety na rozhraní ich povrchu. Je to súhrn síl, ktorými sa navzájom pútajú častice rôznych látok. Pri lepení sa vyskytuje na fázovom rozhraní kvapalnej látky (lepidla) a tuhých látok (dreva). Fázu, na povrchu ktorej nastáva adhézia nazývame adherent, druhú fázu označujeme ako adhezívum (Obr. 1). Primárne činitele adhézie vyplývajúce z povrchových vlastností jednotlivých materiálov podmieňujú vznik adhéznej väzby.

Obr. 1

Fázové rozhrania

 Keď kvapka lepidla pokryje lepený element vzniká na jeho povrchu, po ustálení rovnovážneho stavu, systém tuhá látka kvapalina. Vyznačuje sa tromi fázovými rozhraniami tuhá látka –  nasýtená para kvapaliny, kvapalina – nasýtená para, tuhá látka – kvapalina, ktoré možno charakterizovať pomocou povrchových napätí.

Hodnoty skutočnej adhézie sú niekoľkokrát nižšie ako hodnoty teoretickej adhézie. Vysvetlenie spočíva v existencii ďalších činiteľov pôsobiacich na fázových rozhraniach a majú opačný výsledok ako adhézne sily. Medzi sekundárne činitele adhézie patrí napríklad kontaminácia povrchu dreva, viskozita a vnútorné napätia lepidla.

Časové intervaly spracovania lepidiel

Otvorený čas je časový interval medzi nanášaním lepidla na povrch lepených prvkov a ich zostavením do súboru. Uzatvorený čas je časový interval medzi zostavením lepeného súboru a jeho lisovaním. Termín čas zostavenia zahŕňa oba tieto intervaly , od nanášania lepidla až po lisovanie finálneho prvku.

Mechanická teória lepenia

Na základe  experimentálnych výskumov a teoretických úvah vznikli rôzne teórie lepenia (napr.: teória polarity, elektrostatická teória, teória difúzie, adsorpcie…). Ani jedna adhézna teória uspokojivo neobjasňuje fenomén adhézie so všeobecnou platnosťou.

Lepidlo musí byť v okamihu lepenia kvapalné alebo aspoň plastické, aby zmáčalo povrch lepeného substrátu a zároveň sa udržalo v lepenej škáre v kvapalnom skupenstve aspoň určitý čas kvôli orientácii molekúl lepidla. Na kvalitu lepeného spoja nemá vplyv len správanie sa lepidla pri nanášaní ale aj správanie sa vytvoreného filmu v lepenej škáre, napríklad pri vysychaní alebo pri adsorbcií vlhkosti, kedy na fázovom rozhraní začínajú pôsobiť ďalšie sily. Do akej miery odolá lepený spoj takémuto namáhaniu bez delaminácie vrstvy lepidla od adherentu závisí od jeho pružnosti, resp. krehkosti.

V certifikovaných výrobách sú všetky tieto údaje zaznamenávané meracím zariadením. Okrem toho sa z každej šarže výrobkov odoberá vzorka a podrobuje sa až deštrukčným testom.  Všetky tieto dokumenty a záznamy sa dokladujú k výrobným šaržiam.

Adhézia je zložitý proces, počas ktorého súčasne prebieha viacero fyzikálnochemických procesov a to je dôvod nejednoznačnej definície lepeného spoja.  Napriek tomu sa adhézne pôsobenie spojov v konkrétnych podmienkach pri presných materiálových charakteristikách dá dostatočne presne namodelovať a ovplyvniť vedomosťami o princípoch adhézneho pôsobenia.


Predchádzajúci článok

Úvod do lepenia

Ďalší článok

Správny výber lepidla

Mohlo by Vás zaujímať

TEAMBUILDING 2022

10. júna 2022

Čítať viac

Tradičné jarné upratovanie – AGGLU

14. apríla 2022

Čítať viac

Používaním stránok prevádzkovaných Agglu súhlasite s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby.

Súhlasím Viac info